reklama

A to máš prosím ťa odkiaľ?

Minule som vám takto narazil na plagát, ktorého cieľom bolo varovať deti pred nebezpečenstvom marihuany a myslím, že aj ostatných drog ako celku. Nemohol som si ale pomôcť a už od začiatku mi na ňom niečo nesedelo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Nechápte ma zle, plagát to bol celkom pekný, možno trochu veľa textu na to, aby zaujal bežného okoloidúceho. Bol ale čistý, niekoľko výrazných sloganov k veci, gratulujem, dávam 10/10 za snahu.

Tvorcovia sa očividne snažili zamerať na fakty o marihuane. Na veci, ktoré o nej vieme a ktoré by nás už samé o sebe mali odradiť od jej používania. V tele textu sa nachádzal päť bodový zoznam tvrdení o droge. Jeden z dôležitejších taglinov na plagáte znel nejak takto: „Skutočným riešením je poznať fakty a nie užívať drogy“. S tým sa dá hádať iba ťažko. Keďže sa tak veľmi snažili pripomenúť nám, čo je a čo nie je pravda, spravil som niečo, čo by malo byť úplne prirodzené. Pozrel som sa na spodný okraj listu a hľadal som zdroje ich tvrdení. Nič. Vôbec. Nada. Ani náhodou. Veď načo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Asi je teraz dobrý čas povedať vám, že obsah plagátu je mi ukradnutý. Nijak ma nezaujíma problematika marihuany ani iných drôg, nebojujem ich za ich legalizáciu, nepochodujem za ich hromadné zhodenie do najhlbšej možnej priekopy. Ak sa jedného dňa rozhodnem vytvoriť si názor, pokojne vám o tom napíšem. Možno ste si už dokonca uvedomili, že tento blogový príspevok vôbec nie je o drogách. Nie, je o niečom oveľa zaujímavejšom – o citovaní zdrojov! To som vás ale dostal, čo? Ha!

Vráťme sa ale k spomenutému plagátu. Vo svojom päť bodovom zozname uvádzal predovšetkým zdravotné problémy, ktoré môže droga spôsobiť. Čo je fajn, ak chcete ľudí od niečoho odhovoriť, spomínať ich zdravie je dobrý nápad. Môj problém je, že sa o tom vyjadrujú, ako keby vraveli, že Slnko je horúce. Minimálne tvorcovia zoznamu si musia myslieť, že toto nie sú bežne známe veci, pretože preboha prečo inak by ich dávali na plagát? A pokiaľ nejde o bežne známe veci, je hádam samozrejmé, že niekde do rožku pridáte maličký link na – je neviem – možno nejakú štúdiu? Ktorá by, viete, dokázala, že si to neťaháte z vašeho vlastného pozadia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obávam sa ale, že vo svete niektorých ľudí je termín „dôveryhodný zdroj“ synonymom pre „podporovatelia projektu, ktorí určite neposkytnú nezainteresovaný názor, nakoľko sú to podporovatelia daného projektu preboha“. Viem, viem, bol som rovnako prekvapený, ako vy. A keďže pracujú s takouto – naozaj zvláštnou – verziou Synonymického slovníka, uviedli namiesto zdrojov práve partnerov projektu. Huh. Ide o združenie Pre lepšie Slovensko (http://www.prelepsie.sk/) a pán Peter Remper (http://www.peterremper.sk/) . Hneď teraz chcem povedať, že nemám nič proti žiadnemu z partnerov. Pre lepšie Slovensko vyzerá ako okay banda, ktorá sa, podľa ich vlastných slov, snaží „prinášať do spoločnosti také myšlienky, zásady a pravidlá, ktoré zvyšujú morálku a uvedomovanie si spoločenských hodnôt“, čo neznie ako najhoršia vec, ktorá by sa dala robiť vo voľnom čase – pre porovnanie, autor tohoto článku vo voľnom čase chodí na pivo alebo sleduje Netflix. Peťo, ako by sa zdalo, organizuje tie fajn posedenia so študentami základných a stredných škôl, ktoré boli väčšinou príjemným prekvapením, lebo sa neučilo. Raz sme mali podobnú debatu, myslím, že k nám ale prišiel ujo policajt aj so vzorkami rôznych drog. Celé to bolo relatívne neškodné, ak prehliadnem to, že som musel počúvať vtipy „Haha, dajte aj nám oskúšať!“ zvyšok dňa. Takže predtým, než skočíte do komentárov a budete mi vyčítať, že podporujem pro bono distribúciu kokaínu do materských škôl, alebo čo, dovoľte mi zopakovať: nemám nič proti jednotlivcom ani organizáciám, ktoré bojujú proti užívaniu drôg. A rozhodne nikoho v ich užívaní ani nepodporujem. Dobre? Dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čiže mám otvorené karty so stránkami „Pre lepšie Slovensko“ aj pána Rempera a hľadám. A hľadám. A, samozrejme, hľadám. A nič som nenašiel. Chcem len podotknúť, v tomto bode som sa na to mal vlastne vybodnúť, lebo ak niekto nie je ochotný dať zdroje priamo na papier, koho serie, kde by zdroje mohli byť.

Okay, ešte jeden odsek o tráve a prejdem k abstraktnejším veciam, lebo na to, že článok nie je o drogách, je dosť o drogách. Takže keď som robil „research“ a hľadal som, odkiaľ sa ten plagát vlastne zobral (inak, nič som neobjavil, takže ak ide o fake, to bude trápne), našiel som článok na Pluska.sk o tom, ako je marihuana horšia, ako sme si mysleli (http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/nove-zistenia-marihuane-je-horsia-ako-si-myslime.html). Ani. Jeden. Zdroj. Majú tam citáty odborníkov, super. Nejaký odkaz na štúdiu, ktorá to zistila? Ak ste odpovedali áno, tak ste asi fakt nečítali ani kúsok z toho, čo som doteraz napísal. Preboha, v jednom bode je v článku doslova napísané „Súhlasia s tým aj pracovníci psychiatrických centier.“ Akí pracovníci? Aké psychiatrické centrá? Prečo s tým súhlasia? Koho to zaujíma, deadline mám o päť minút a večer je futbal. Je úplne možné, že článok je aj pravdivý, neviem, nezisťoval som. O to tu ale nejde, ak sa snažíte niekoho o niečom presvedčiť, v internetovom magazíne, uveďte zdroje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A toto je celé jadro problému, ku ktorému som sa snažil dostať. Prečo ľudia predpokladajú, že nás o niečom presvedčia bez toho, aby nám na to dali jediný dôvod. Ešte dôležitejšia otázka je: prečo sa necháme presvedčiť o niečom bez toho, aby sme na to mali jediný dôvod. Mám pocit, že neexistuje kultúra akéhosi „dožadovania sa pravdy“. Radi sa uspokojíme s tým, že niekto podporil náš názor. Mal by som o tom niečo vedieť, robím to každú chvíľu – tak, ako každý. Ak sa budeme držať drogovej otázky, robia to mamičky, ktoré potrebujú ochrániť deti pred nebezpečenstvami sveta a chytia sa pritom každého plagátu. A tvrdia to takisto... marihuanoví nadšenci, nazvime ich, ktorí ochotne prehlásia, že ich obľúbená droga lieči rakovinu, pomáha pri koncentrácii a zložila Beethovenovu piatu. Veď to niekto zdieľal, to zrejme bude pravda.

Ako bolo pekne videť na oboch uvedených príkladoch, namiesto objektívnych, nestranných výzkumov alebo dát stačí – ako by sa bolo zdalo – slovo „odborníkov“. Či už ide odborníkov, ku ktorým niekto priradil sympatickú tvár alebo či sa jedná o celkom anonymnú bandu, na tom nezáleží. Sme spokojní, že to hovorí niekto, kto sa aspoň okrajovo zaujímal o problematiku, a preto je jeho slovo posvätnejšie ako Biblia. V lepšom prípade. V horšom prípade dotyčný nevidel žiadny výskum ani z rýchliku, na ktorý naskakoval cestou na svoj seminár o sebapoznávaní. Ale hej, povie vám všetko s pokojným hlasom a úsmevom. Potom je jednoduché začať veriť na hocičo.

Teraz ale nechcem, aby ste ma pochopili zle. Nejedná sa len o šarlatánov, či bližšie nešpecifikovaných „odborníkov“, ktorí by mohli spôsobiť problémy. Pokiaľ by človek mal na konte dvadsať rokov v „branži“ a tristo publikovaných prác, aj tak je dôležité skontrolovať si jeho slová. Nechcem vám to povedať ako prvý, ale – a teraz sa pripravte na šok – ľudia totiž niekedy klamú.

Pozrite, nie je mojím cieľom tu na nikoho útočiť. Teda, na nikoho okrem ľudí, čo uveria každej blbosti, ktorá je im prezentovaná ako fakt. Nie je to najťažšia vec na planéte, naozaj. Zistite, kto vám danú blbosť prezentuje. Skontrolujte, či je to zdroj dôveryhodný alebo nie. Ak nie, fajn, kašlite na to, nič sa nestalo. Ak áno, gratulujem, máte sa čím chváliť najbližšie, keď budete sedieť v krčme, hádať sa o emisných kvótach alebo čo.

Aby bolo jasné, nikto od vás nikdy neočakáva, že budete robiť týždňový výzkum o každom článku, ktorý ste prečítali ráno v novinách. Chcem povedať, momentálne, práve na tejto stránke asi veľa citácií nebude. To je ale v pohode, je to blog. Vyjadrujete svoj názor, neočakávam, že budete mať prácu na akademickej úrovni, skontrolovanou renomovanými menami v odbore, keď si večer pôjdete sadnúť k susede na kávu. Moja pointa je, že existuje veľa blbostí. Ale vecí, na ktorých naozaj záleží až tak veľa nie je. Preto si nájdite pár minút a oddeľte si blbosti od dôležitých otázok. Názor na život si môžeme vytvoriť iba jeden, uistite sa, že ten váš je kvalitný a postavený na pravdivých informáciách. Ako hovorieva moja babka, nie je všetko pravda, čo na Aktualitách píšu.

Jakub Bodák

Jakub Bodák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu